Šiesta básnická zbierka poetky zo Zemplína "Deň celý láskavý" je pozoruhodná výpoveď o vnímaní vlastného bytia. Zbierka má jednotiaci motív a pripomína hudobnú kompozíciu, čím možno v čitateľovi umocňuje naliehavosť odkazu, ktorý je zakódovaný v básňach. Lukáčová sa snaží vcítiť sa do vlastnej existencie ako súčasti univerzálneho bytia. Leitmotívom jednotlivých básní je nezvyčajný symbol - "celý deň". tento neuchopiteľný atribút existencie a plynutia času autorke robí spoločníka pri putovaní každodennosťou, ktorá je východiskom pre skúmanie lementálnych čiastočiek bytia. Autorka vovádza čitateľa do sveta farebného snenia, ale aj zdanlivo banálnych detailov, ktoré sú druhoplánovo vlastne tajomnými symbolmi našej existencie.