Keď stromy plačú

Zdalo sa mi príliš nespravodlivé dožiť svoj život v takejto krivde a bolesti. Po dlhých rokoch utrpenia som sa preto rozhodla napísať túto knižku. Mohla som sa však v nej vrátiť aj k šťastným momentom života, ktoré mi akoby vykryli bolesť nahromadenú za posledných štrnásť rokov. Mohla som sa vrátiť do šťastného detstva, k mojim drahým starostlivým rodičom a mojim milovaným súrodencom. Mohla som s mojimi deťmi znovu prežiť šťastné chvíle v ich mladosti. Mohla som svoje dievčenské sny o láske na celý život predsa len naplniť aspoň na chvíľu. Veď skutočná láska nikdy nekončí. Ďakujem všetkým mojim blízkym a priateľom, ktorí stáli neustále pri mne v dobrom i zlom. A ďakujem i vám milí čitatelia, že ste sa rozhodli prečitať si moju knihu. Olívia BERGER