Medená krajina

Medená krajina. O špaňodolinskom poklade a o tom, ako sa z lesného škriatka stal permoník

Jestvovanie permoníkov, spojené najmä s banskými oblasťami Slovenska, bolo opradené mnohými rozprávaniami a povesťami.

Lesný škriatok Špančo na svojej dobrodružnej ceste za poznaním a za premenou na permoníka spolu s múdrym potkanom Pištom odkrývajú mnoho zázrakov: vstupovanie baníkov do šácht s vtáčikom v klietke a sledovanie utekajúcich potkanov, medené koláče, cementačnú vodu, kneplovanú čipku, Historickú školu prof. Jozefa Mistríka, Múzeum medi, Barborskú cestu, kamene, symbolizujúce priateľstvo a po celoročne konajúcich dobrých skutkoch premenu škriatka na permoníka s čarovnou mocou.

 

Príbeh Medenej krajiny upúta aj pozornosť dospelých históriou Španej Doliny a jej zašlej slávy dolovania medi, ktorou sa obec preslávila vo svete.

Ukážka textu:
Bola raz jedna krajina. Nebola to len taká obyčajná krajina. Bola to krajina medená. Rástli v nej storočné lipy, vysokánske jedle a smreky. V lese z trávy a zeleného machu vykúkali klobúčiky červených muchotrávok, ale aj iných voňavých lesných húb. Hustý les prenikavo voňal ihličím, vlhkou zemou a machom. Na jeseň sa vietor pohrával s farebným lístím, prežiareným teplým slnkom babieho leta. Občas sa obloha zatiahla a na suchú
zem padali ťažké dažďové kvapky, ktoré v okamihu vytvárali veľké mláky. Rady sa v nich kúpavali roztopašné vrabce. V zime sa zase na oblohe vznášali velikánske snehobiele vločky a fúkal silný, šteklivo
mrazivý vietor...
Vysoko v horách, v tmavých lesoch, bola ukrytá jedna malá
osada. V nej boli postavené domčeky z kameňa a dreva,
ktoré sa čupili na strmých svahoch údolia. Žili v nich baníci
so svojimi rodinami.