Aplikácia teórie odpovede na položku

Rozvoj klasickej teórie testov podnietila Spearmanova priekopnícka práca (1904) a jej rozvoj je založený na konceptoch merania, ktoré boli zapožičané z fyzikálnych vied. Nedostatky týchto matematických modelov ako aj samotnej klasickej teórie testov pri aplikácii na požiadavky psychodiagnostickej praxe viedli k vývoju rôznych alternatívnych meracích modelov, pričom jeden z nich je známy pod názvom teória odpovede na položku. Tieto moderné matematické modely sú rozšírením a liberalizáciou klasickej teórie testov, a sú to práve charakteristiky teórie odpovede na položku, ktoré napomohli aj vývoju počítačového adaptívneho testovania. Táto práca sa zameriava práve na porovnanie klasickej teórie testov a teórie odpovede na položku v procese psychometrickej analýzy a následne skúma efektívnosť a validitu počítačového adaptívneho testovania.