Dlaňové priznanie

„Keď som v poslednom možnom termíne dobehol na dlaňový úrad, vyšportovaná pani v rokoch, sediaca za okienkom, mi šplechla do tváre, či si fakt myslím, že svojím stručným priznaním urobím dieru do sveta literatúry. Spakruky som jej odvetil, že ani omylom. Myslel som tým, že budem neskonale šťastný, keď sa mi podarí aspoň povolenými dvoma percentami ako dlaňovým bonusom zapchať malú dieročku na váhe, ktorou zúfalci merajú hmotnosť motýlích krídel večnosti...“
Zbierka esejisticky ladených textov, recenzií a iných príspevkov reaguje na mnohostranné témy. Osobitnú kategóriu tvoria syntetizujúce profily známych, menej známych či zabudnutých slovenských aj svetových spisovateľov a výtvarných umelcov. 
Ukážka textu:
Dvadsať rokov slobodného sprístupňovania exilovej literatúry na Slovensku (1990 – 2010) Dlhšie som premýšľal nad tým, aký priliehavý úvod by bol najvhodnejší pre
tento príspevok. Listoval som si vo svojich starších textoch, reflektujúcich problematiku slovenskej exilovej literatúry, a hľadal potrebnú inšpiráciu. Až po niekoľkých dňoch sa konečne ozvala vlastná pamäť, ktorá upriamila moju pozornosť na rozsahom neveľkú antológiu exilovej poézie Pošlem domov srdca kúsok (Matica slovenská, 1997). Ako zostavovateľ som do nej
napísal doslov, o ktorom si myslím, že nezaškodí, keď sa k nemu po rokoch vrátim. Prepáčte, prosím, že teda budem citovať sám seba: „Kto očakával po roku 1989 promptný koncepčný vedeckovýskumný záujem o slovenskú exilovú kultúru a premyslenú prezentáciu jej najkvalitnejšej produkcie, ten musel byť z hľadiska „vývoja interesu“ o túto významnú
a dlhé decéniá dôkladne tabuizovanú sféru značne sklamaný. Nepodarilo sa nám na Slovensku konštituovať primerané pracovisko, ktoré by dokázalo komplexne zastrešiť všetky aktivity jednotlivcov i menších skupiniek nadšencov, súvisiace s danou problematikou. Takto sa vlastne jej riešenie obmedzilo len na realizáciu podnetných konferencií či seminárov, pri zrode
a organizovaní ktorých stáli prakticky tie isté osoby. Nebudem zaťažovať publikum výpočtom týchto aktivít, ku ktorým treba pridružiť aj sporadické zborníkové alebo knižné výstupy. Ak som sa rozhodol pre takto zvolené slová, tak iba z toho dôvodu, že bude nevyhnutné v blízkej budúcnosti vyvinúť oveľa väčšie a kvalitatívne diametrálne iné úsilie, systematicky vedúce
z aspektu dôležitosti a významu uvedenej oblasti, ktorá je integrálnou súčasťou slovenskej kultúry, k neporovnateľne iným záverom a prezentáciám. Prvé lastovičky sú už tu; na pôde Matice slovenskej vznikol (konečne!)Kabinet pre výskum dejín slovenského exilu, záujem o predmetnú oblasť deklarovali tiež Národné literárne centrum, Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky, Dom zahraničných Slovákov, Univerzitná knižnica v Bratislave a pevne verím, že svojou troškou do pomyselného spoločného mlyna prispejú i Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied a naše filozofické fakulty vysokých škôl.