Gény Tálie

Priznám sa, keď som začala čítať básne pána Ivana, išlo mi to ťažko. Niektoré som musela prečítať i 2-3 krát, aby som našla pointu a pochopila. Strácala som sa medzi riadkami. Ale postupne som začala poézii prichádzať na chuť. Nevravím, že prečítam knižku jedným dychom, ale keď mám čas a chcem na chvíľu vypnúť a zrelaxovať, tak si vezmem niektorú z jeho knižiek a prečítam zopár básní. A som sama prekvapená, ako ma tie verše vždy zaujmú a oslovia. A vzhľadom k tomu, že som poéziu dobrovoľne nikdy nečítala, tak veľká pochvala a uznanie aj odo mňa, keďže si to teraz doslova užívam.

Pán Ivan, mala som vďaka vám pekný večer. Prečítala som Gény Tálie na dúšok. Páčil sa mi úvodný príhovor a našla som sa v ňom. Mám veľmi podobný názor na všetko, čo sa okolo nás deje. Vy ste sa to ešte snažil tak slušne a filozoficky obaliť, tu naznačiť, tam zahmliť, aby tá realita nevyznela až tak pesimisticky, hoci v skutočnosti taká je. Niet sa čo čudovať, že každý človek, ktorý sa cíti zodpovedný za svoj život musí hľadať úniky, aby ho ten systém nezomlel tak, že z jeho osobnosti ostane len prach. No a poézia. Pohladila dušu. Je v nej životná skúsenosť zrelého človeka. Mne osobne sa najviac páčili také básne ako Nič, Na ceste k sieste, Úškľabky politiky, V písané v kameňoch, Toto Homo pobaví, Záhadné indície z útrap a úplná topka pre mňa sú Smaragdy staroby. V nej je úplne všetko, čo nám život prináša aj berie. No a samozrejme aj Gény Tálie sú super. Klobúk dolu, je fajn, že to robíte. Je to liek nielen pre vás, ale pre mnoho iných ľudí, ktorí to síce cítia, ale nevedia pomenovať tak, ako vy. No a tie verše nútia k zamysleniu, takže vydať takú zbierku ozhodne malo ZMYSEL. Mne osobne pohladila dušu a priniesla radosť z toho, že je nás čoraz viac, ktorí nechcú ohnúť chrbát, ani sa ľutovať pod ťarchou nespravodlivosti, nestavať sa do pozície obete či bojovníka, ale TVORIŤ. Takže ĎAKUJEM za milý darček. A. Košuthová