Napokon iba láska

Výber veršov upriamuje pozornosť na tému postihnutej básnikovej dcéry. 
Napokon iba láska. Láska k dieťaťu, láska k jeho matke, láska k Bohu prenáša človeka ponad rieku naplnenú ťažkosťami, ktoré nejde vyriešiť a s ktorými denne treba žiť, ak rodič dostane postihnuté dieťa. Verše Milana Rúfusa sú plné básnikovho smútku, hnevu na osud i zúfania, ale aj naplnené odpoveďami na more otázok, ktoré mu ponúkali získané dary od svojho večného dieťaťa. 
Veršami Milana Rúfusa vo výbere Napokon iba láska chceme osloviť nielen rodičov postihnutých detí a prostredníctvom Majstra im ponúknuť smerovanie v prebdievaných nociach trápenia. Básnik ticha dáva návod, ako s láskou žiť, ako s láskou vychovávať deti, ale aj seba samých, čo deťom dať a čo z toho získať pre seba, ako žasnúť nad múdrosťou maličkých, ako prijať údel, s láskou niesť celoživotné bremeno. 

Keď sa Milana Rúfusa pýtali, čo si želá k svojej osemdesiatke, povedal: „Aby som sa ešte dlho mohol starať o Zuzanku.“ Milan Rúfus odišiel do Večnosti 10. januára
2009. Láska, sústredená opatera a pozornosť rodičov a potom štrnásť rokov iba milujúcej mamy Magdy dopriala Zuzanke dožiť sa šesťdesiatich dvoch rokov. Za milovaným ockom sa pobrala 15. apríla 2023 a svoj detský sen lásky sníva v Závažnej Porube.

Ešte pár riadkov od Magdy Rúfusovej:
Zuzka odpočíva s otcom v Závažnej Porube. Ostala som tu sama. Trápim sa dni aj noci, ale „plynúci čas, ten neúprosný vladár, ešte aj smrť vie premeniť v ňom na dar“. Ponúkam túto knižku všetkým, ktorí prežívajú svoj údel, nech plamienok nádeje pomôže...