Pán Mercedes

Ešte pred úsvitom čakajú v americkom meste zmietanom ekonomickou krízou stovky nezamestnaných mužov a žien na otvorenie veľtrhu pracovných miest. Sú unavení, uzimení a zúfalí. Z hustej hmly sa vynorí osamotené auto. Vodič v ukradnutom mercedese preletí davom, zráža nevinných, potom zacúva a znovu zaútočí. Zabije osem ľudí, pätnásť ich zraní. A uniká.
Mesiace plynú a vyšetrovanie nezmyselného brutálneho činu nikam nevedie. Penzionovaný policajt Bill Hodges ťažko znáša traumu z nevyriešeného zločinu a dokonca uvažuje o samovražde, keď dostane list od šialenca – priznanie k vraždám. To ho preberie z depresie a donúti konať, aby zabránil ešte diabolskejšiemu útoku.
Brady Hartfield žije s matkou alkoholičkou v rodnom dome. Nadšene spomína na krásne vzrušujúce chvíle, keď pod kolesami mercedesu cítil smrť, a túži si ten príval adrenalínu zopakovať. Zastaviť ho môže len Bill Hodges a jeho zvláštni spojenci. Ak sa im to nepodarí, Brady sa zapíše do dejín ako vrah tisícok ľudí.

Z anglického originálu Mr Mercedes (Scribner, A Division of Simon & Schuster, New York 2014 1974) preložila Marína Gálisová.

Ukážka z textu

„Livvy by v aute nikdy nenechala kľúč. Nikdy.“ Elizabeth Whartonová sedí zhrbená vo svojom páse slnka, ľudská zátvorka v huňatom modrom župane, neuvedomuje si, že má na hlave oblak strieborného svetla. Prst sa znovu zdvihne – tentoraz varovne. Elizabeth prehovorí: „Ten pes, ktorého sme mali, už nikdy viac neovracal koberec. Iba vtedy.“
Janey chytí Hodgesa za ruku a perami naznačí poďme.
Zvyk je železná košeľa a Hodges vysloví starú formulku, kým sa Janey zohýba a bozkáva matku na líce a potom aj do kútika suchých úst. „Ďakujem, že ste nám venovali čas, pani Whartonová. Veľmi ste nám pomohli.“
Keď sa ocitnú pri dverách, pani Whartonová zreteľne vysloví: „Aj tak by nebola spáchala samovraždu. Nebyť tých duchov.“
Hodges sa obráti. Janey Pattersonová vedľa neho vytreští oči.
„Akých duchov, pani Whartonová?“
„Jeden bol duch bábätka,“ šepne. „Chúďaťa, čo zahynulo vtedy s ostatnými. Livvy to dieťa v noci počula, plakalo a plakalo. Povedala, že to malé sa volá Patricia.“
„Vo svojom dome? Olivia to počula vo svojom dome?“
Elizabeth Whartonovej sa podarí slabučko prikývnuť, vlastne je to len pohyb brady. „A občas aj matku. Vravela, že matka ju obviňuje.“
Pozrela na nich zdola, zhrbená na vozíčku.
„Vykrikovala na ňu Prečo si mu dovolila zavraždiť moje dieťa? A preto sa Livvy zabila.“