Podiel kresťanstva na formovaní Slovákov

Publikácia je súborom sond do dejín Slovenska a Slovákov s cieľom ukázať, ako kresťanstvo formovalo spoločnosť, národ a štát. Vo všeobecnej časti venovanej pôsobeniu kresťan­stva na spoločnosť sa zaoberá pôvodom a charakterom štátu, oddeľovaním sakrálnej a profánnej sféry západnej spoloč­nosti, právami štátu, jeho duchovnou podstatou a etickým základom. Venuje sa aj o téme ľudských práv, mieru a konfliktu, ako aj obnove spoločnosti z hľadiska úloh štátu.  Skúma kresťanský pôvod kultúry u Slo­vanov, pôvod sedemdňového týždňa a vplyv antického kresťanstva  na Slovanov. Sleduje transformáciou cyrilo-metodskej myšlienky v slovenských dejinách, začiatky uctievania  Cyrila a Metoda, prerod náboženského cyrilo-metod­ského kultu na národnú tradíciu a politický rozmer cy­rilo-metodského kultu.  Okrem iného podáva aj odpovede na otázky, odkedy sa voláme Slováci, ako naši predkovia pri­speli k založeniu kresťanského uhorského štátu, či sme boli porazení alebo jeho spolutvorcovia, či sme prijali starých Ma­ďarov pohostinne, alebo sme boli Maďarmi podmanení.  Nevyhýba sa ani téme uhorského patriotizmu u Slovákov, podielu reformácie a rekatolizácie na formovaní Slovákov, vplyvu náboženstva na koncepcie spisovného jazyka Slovákov. Objasňuje, že aj Slováci v Amerike boli for­movateľmi kresťanského povedomia národa, pozornosť  venuje  roli katolíckej cirkvi v politike Slovenskej republiky 1939 – 1945, ako aj dlhodobému úsiliu o samostatnú cirkevnú provinciu politickej aktivizácii slovenských katolíkov v Českosloven­sku.

Ukážka textu:
Náboženstvo ako spoločenský jav sprevádzalo ľudstvo od jeho počiatkov, keď človek ako náhradu za oslabenie inštinktov prehĺbil svoj zmysel pre mystické a extatické zážitky, ktoré mu pomáhali prežívať v extrémne ťažkých podmienkach a vytvárať si ucelený obraz o svojom bytí, odhalenom sebareflexiou, vlastnou iba človeku. Uctievanie nadprirodzených bytostí a duší predkov a zvierat, ba aj neživej prírody bolo neoddeliteľnou súčasťou života ľudí a dávalo im odpoveď na zmysel ich existencie. Kým paleolitickému človeku náboženské rituály pomáhali najmä pri zabezpečení každodenných existenčných potrieb, pre spoločenstvá neolitických ľudí už nahrádzali aj dosiaľ neexistujúci právny systém tým, že sankcionovali dodržiavanie zásad vzťahu medzi jednotlivcami (krádež), rodinami (cudzoložstvo, dedenie), života v komunite (uctievanie vlastného božstva) a vzťahov k iným komunitám (boj, vojna, mier). Tento vývoj postupne vyústil do vzniku morálky. Náboženstvá sa vo všeobecnosti považujú za tvorcov a ochrancov morálneho hodnotového systému všetkých civilizácií.