Posedenie pod tisícročným ružovým krom
7,43 €
- Bežná cena
- 8,90 €
- Ušetríte
- 16% (1,47 €)
U dodávateľa
Vyexpedujeme zvyčajne do 15 pracovných dní
- Jazyk
- Slovenský
- Rok vydania
- 2014
- Počet strán
- 174
- Väzba
- Pevná
- Rozmery
- 170 x 240 mm
- ISBN
- 978-80-224-1356-5
- EAN kód
- 9788022413565
- Číslo produktu
- 119411
Po troch knihách – Cestovná správa z kongresu o ničom a iné texty, Poriadok verzus chaos a Fascinácia Nobelom, ktoré vyšli vo VEDE, vydavateľstve SAV, prichádza autor Štefan Luby so svojou novou knižkou cestopisných čŕt.
Ružový ker v Hildesheime, ktorý „prepožičal“ tomuto zväzku aj názov, sa stal akýmsi jednotiacim symbolom úvah o dávnejšej i nedávnej minulosti. Začína sa obľúbenými potulkami po Nemecku, najmä po mestách, ktoré unikli kataklizme bombardovania v druhej svetovej vojne alebo, ak neunikli, vzhľadom na svoju veľkosť mohli byť obnovené. Patrí sem nielen opísaný Hildesheim a Soest, ale aj Lemgo, Rothenburg, Quedlinburg. Nájdeme tu spravidla hrazdené domy, v Hildesheime dokonca hrazdený mrakodrap, ale aj fantastické románske katedrály a pyšné radnice.
Druhý blok sa týka autorovho zapojenia do služieb ALLEA – All European Academies, združenia, do ktorého vstúpila už pri jeho vzniku aj Slovenská akadémia vied.
Tretí blok čŕt je naplnením poznania, že pod sviečkou býva tma a pre pocit uspokojenia netreba vždy behať na grécke pláže alebo na hrebene Álp. Autor sa venujem vybraným lokalitám a v nich sídliacim pracoviskám SAV, ktoré možno označiť predponou naj... – najstaršie, najvyššie položené atď... Zaradiť po týchto šedévroch Akadémie zvyšok sveta má svoju logiku, pričom nenapísať niečo o našom Eurokocúrkove, Bruseli, by bolo chybou. Autor spláca aj niektoré dlžoby, najmä vo vzťahu k Parížu a Japonsku.
K svojej štvrtej knižke cestopisných čŕt prizval Štefan Luby aj dcéru Martinu, ktorá strávila v zahraničí takmer dvadsať rokov a navštívila ešte viac krajín. Tak vznikla posledná časť knihy, nazvaná Moje hlavné stany. Predbežne vznikli cestopisy o Pakistane, Turkmenistane (Turkménsku) a Uzbekistane. Spoluautorka tejto knihy služobne precestovala aj Tadžikistan, Kirgizsko (Kyrgyzstan), Kazachstan a dokonca aj také stany, o ktorých našinec ani nevie, že do tejto zbierky patria – Hayastan (Arménsko) a Chalistan – cieľ síkhskej autonómie v Indii. A samozrejme celú obrovskú Indiu. Čoskoro sa teda môže čitateľ dočkať aj spísania týchto zážitkov...
Ružový ker v Hildesheime, ktorý „prepožičal“ tomuto zväzku aj názov, sa stal akýmsi jednotiacim symbolom úvah o dávnejšej i nedávnej minulosti. Začína sa obľúbenými potulkami po Nemecku, najmä po mestách, ktoré unikli kataklizme bombardovania v druhej svetovej vojne alebo, ak neunikli, vzhľadom na svoju veľkosť mohli byť obnovené. Patrí sem nielen opísaný Hildesheim a Soest, ale aj Lemgo, Rothenburg, Quedlinburg. Nájdeme tu spravidla hrazdené domy, v Hildesheime dokonca hrazdený mrakodrap, ale aj fantastické románske katedrály a pyšné radnice.
Druhý blok sa týka autorovho zapojenia do služieb ALLEA – All European Academies, združenia, do ktorého vstúpila už pri jeho vzniku aj Slovenská akadémia vied.
Tretí blok čŕt je naplnením poznania, že pod sviečkou býva tma a pre pocit uspokojenia netreba vždy behať na grécke pláže alebo na hrebene Álp. Autor sa venujem vybraným lokalitám a v nich sídliacim pracoviskám SAV, ktoré možno označiť predponou naj... – najstaršie, najvyššie položené atď... Zaradiť po týchto šedévroch Akadémie zvyšok sveta má svoju logiku, pričom nenapísať niečo o našom Eurokocúrkove, Bruseli, by bolo chybou. Autor spláca aj niektoré dlžoby, najmä vo vzťahu k Parížu a Japonsku.
K svojej štvrtej knižke cestopisných čŕt prizval Štefan Luby aj dcéru Martinu, ktorá strávila v zahraničí takmer dvadsať rokov a navštívila ešte viac krajín. Tak vznikla posledná časť knihy, nazvaná Moje hlavné stany. Predbežne vznikli cestopisy o Pakistane, Turkmenistane (Turkménsku) a Uzbekistane. Spoluautorka tejto knihy služobne precestovala aj Tadžikistan, Kirgizsko (Kyrgyzstan), Kazachstan a dokonca aj také stany, o ktorých našinec ani nevie, že do tejto zbierky patria – Hayastan (Arménsko) a Chalistan – cieľ síkhskej autonómie v Indii. A samozrejme celú obrovskú Indiu. Čoskoro sa teda môže čitateľ dočkať aj spísania týchto zážitkov...