Syn

Sonny je navonok poslušný väzeň. Odsúdili ho v osemnátich rokoch za dve brutálne vraždy, ktoré nespáchal. V modernej väznici, z ktorej sa údajne nedá ujsť, slúži ostatným väzňom ako spovedník a dáva im rozhrešenie.
Hlavný inšpektor Šimon Kéfas je policajt zo starej školy. Sonnyho otec bol jeho kolega, kým nespáchal samovraždu. V liste na rozlúčku sa priznal k rozsiahlej korupcii. Sonny ho dovtedy vnímal ako dokonalého človeka, pre Šimona bol blízky priateľ. Ten list však obrátil ich svety naruby.
Všetko sa zmení, keď jedna z väzenských spovedí odkryje ďalšie otcovo tajomstvo. Sonny utečie z väzenia a honba za pravdou a spravodlivosťou sa začína.

Z nórskeho originálu Sonnen (H. Aschehoug & Co., Oslo, 2014) preložil Jozef Zelizňák.

Ukážka z textu

Vollan potľapkal dlaňou po Biblii. „Tu nájdeš opis domu, v ktorom si bol. Pôsobil veľkolepo. Zabudli zapnúť poplašné zariadenie, čo malo chrániť to bohatstvo, ani len nezamkli dvere. Volá sa Morsand. Obchodník s prelepeným okom. Videl si ho v novinách?“
„Áno.“
„Naozaj? Myslel som si, že...“
„Áno, zabil som ju. Áno, prečítam si ako.“
Per Vollan si vydýchol. „Fajn. Mal by si si dať pozor na pár dôležitých detailov.“
„Počúvam.“
„Hlava... Odrezal si jej hornú časť lebky. Potreboval si pílku, chápeš?“
Slová vystriedalo dlhé ticho, ktoré Per Vollan takmer prerušil dávením. Veru, radšej dáviť ako tvoriť slová, čo mu vychádzali z úst. Zadíval sa na mladíka. Čo rozhodlo, že skončí takto? Sled náhodných udalostí, nad ktorými nebol pánom, alebo kozmická gravitačná sila, čo ho nezadržateľne ťahala sem? Opäť sa dotkol nového naškrobeného kňazského goliera pod košeľou. Potlačil mdloby a vystrel sa. Spomenul si, o čo hrá.