Zabiť diabla nie je hriech

Dávno zabudnutá minulosť sa často neuveriteľne prelína s minulosťou nedávnou, ba rovno s prítomnosťou. Drsné 17. storočie, poznačené vojnami, pohromami a bezprávím, je plné fascinujúcich, dobrodružných i nesmierne temných  a tragických osudov. Takým je nepochybne aj životný príbeh jedného z najbohatších magnátov v Uhorsku, krutého lúpežného rytiera, grófa Imricha Balašu (Balassa), ktorý sa na dosiahnutie svojich cieľov alebo len z chvíľkového rozmaru neštítil odstrániť z cesty nikoho, ani svojich najbližších. Jeho moc, vynaliezavosť a bezohľadnosť akoby nepoznali hraníc. A predsa sa mu niekto postavil na odpor. Žena. Aké boli jej zbrane v nerovnom súboji na život a na smrť? A ako to môže súvisieť s nezvyčajnou tragickou udalosťou, ktorá sa pred čosi vyše polstoročím odohrala v Ústí nad Labem?
Čítajte strhujúci príbeh o hrdinských ženách Hontu a Novohradu, o tajomných pitvách a ďalších dramatických udalostiach v pochmúrnych priestoroch Divínskeho a Čabradského hradu a o pravdepodobne prvej biologickej zbrani použitej na našom území...
 
Vojtech Czobor sa venuje publicistickej a prekladateľskej činnosti. Od roku 1989 žije a tvorí v Nemecku. Je autorom historických románov Habánka (2013), Potomkyňa (2014), Hrdzavý kríž (2014).

Ukážka:
Nálada hradného pána bola v ten deň búrlivá ako hladina Litavy
po silnej letnej búrke.
„Už sme ho mali na dosah. Počuješ, žena? Honosný a majestátny
Čabradský hrad už dávno mohol byť v našich rukách.“ Divínsky
hradný pán Imrich Balaša zúrivo búchal päsťou do ťažkého dubového
stola. „Už viac ako sto rokov mohol byť náš.“
„Nerozčuľuj sa, pán môj,“ pokúšala sa ho upokojiť jeho pekná manželka
Barbora. Len ona vedela, prečo by bolo zlým riešením, keby
hrad pripadol Balašovcom. Musím tomu zabrániť za každú cenu…
Hoc’ aj za cenu života, zaprisahávala sa v duchu.
„Ten blázon a slaboch…! Nejakému obyčajnému kráľovskému
vezírovi sa dá poraziť,“ sadol si posvätný rytier Imrich Balaša Tretí
do zamatom čalúneného bordového kresla a odpľul si na kamennú
podlahu.
„Nerozčuľuj sa,“ zopakovala Barbora miernejším tónom. Vedela,
že manžel ukazuje svoju bezmocnosť len pred ňou. Považovala to za
určitý stupeň víťazstva.