Po stopách tatranských názvov

Vysoké Tatry, ktoré s hrdosťou považujeme za náš národný poklad, pútali pozornosť ľudí a jatrili ich fantáziu azda odvtedy, ako ich uzrel prvý človek. Najmenšie veľhory sveta, ako ich radi nazývame, majú zložité dejiny zahalené závojom dodnes neodkrytých tajomstiev. Mnohé sa skrývajú už v názvoch pohoria, jeho vrchov a dolín. Ani pôvod názvu Tatry stále nie je uspokojivo vysvetlený. A kde sa vzali názvy ako Čubrina, Furkota, Giewont, Kasprov vrch, Kondratova, Terianske pleso? Niektoré názvy netaja svoj pôvod v generáciách starých baníkov a hľadačov pokladov, ktorí Tatry osídľovali od pradávna – Banský žľab, Handel, Meďodoly, Piargova dolinka... Pôvod iných názvov sa zdá na prvý pohľad jednoznačný – Kôprovský štít, Mačacie veže, Pyšný štít, Žabie plesá... A predsa môžu mať nečakané korene. Spisovateľ, horský vodca a erudovaný znalec histórie Tatier i Spiša Anton Marec sa mnoho rokov venoval štúdiu etymológie tatranských názvov a ponúka čitateľom, na prvý pohľad až neuveriteľné zistenia. Nadväzuje pritom na svoju knihu Spišské nomen omen (2017), v ktorej načrtol objavný pohľad na pôvod názvov jednotlivých miest a obcí Spiša. Aj v tejto knižke hľadá a nachádza korene miestnych názvov v slovnej zásobe dávnych nemeckých kolonistov, ktorí  prichádzali pod Tatry už od 12. storočia, v niektorých prípadoch dokonca vo výrazoch starogermánskeho pôvodu, a nabáda pozrieť sa na históriu našich veľhôr novým pohľadom.